Bolesť
BOLESŤ
Hľadal lásku v duši,
no našiel prameň nešťastia,
v tom už všetko tuší,
stráca truhličku šťastia.
Za slnečnú noc,
zbadal farebnú tmu,
zrazu láska stráca moc,
a jemu vchádza smútok dnu.
Prechádza sa popri lune,
zima ho trpkosťou ovanie,
na snehu sa kĺžu sane,
smrti nastáva kraľovanie.
On už len bezmocne stojí,
na ticho sa zahrá,
je jasné, že sa smrti bojí,
s ňou boj prehrá.
Zbytočne slzu vypustí,
na slnečné ráno spomína,
do seba smrť vpustí,
na koniec len skuvíňa.