Anjelik
ANJELIK
Batoľa pláva páperím,
tvárička nežná veselá,
preto sa mi ťažko hľadá rým,
no koniec som už dávno vedela.
Dieťatko nebeské smeje sa,
aj keď prichádza ľadový chlad,
ono slnečnou láskou hreje sa,
nebeské stvorenie je môj kamarát.
Anjelik s krídlami motýľa,
na nebi, stráži ma tam hore,
stále je pri mne; každá chvíľa,
jeho oči sú modré sťa more.
Bábo, bábätko, anjelik,
zobrali mu krídelká belasé,
Prečo?- to nevie nik,
padá na zem v celej kráse.
Snažím sa ho vrátiť hore; ta,
slzy tečú na jeho telíčko,
chcem nech letí do sveta,
lúčim sa a pusu dávam na líčko...